Bežné chyby v angličtine pre rusky a ukrajinsky hovoriacich ľudí

Angličtina je pre nerodených hovorcov náročný jazyk, pretože existuje veľa výnimiek z gramatických pravidiel, ktoré sa učia. Navyše pravopis mnohých slov v porovnaní so spôsobom ich výslovnosti nemá žiadnu logickú zákonitosť. Nanešťastie, jediným spôsobom, ako sa ich naučiť, je naučiť sa ich naspamäť. 

Ako rodený Angličan, ktorý študuje ruský jazyk už viac ako 20 rokov, uvediem najčastejšie chyby, ktoré si všímam pri čítaní textov alebo počúvaní rozhovorov rodených Rusov/Ukrajincov.

Prednáška

Najväčšou chybou, ktorú počúvam pri počúvaní rodených Rusov, je výslovnosť písmena „i“ v angličtine. Napríklad:

„Veľké prasa žilo v stodole“. 

Väčšina používateľov ruštiny bude v tejto vete vyslovovať písmeno „i“ tak, ako vyslovujú ruské „i„. To nie je správne a spôsobuje to, že výslovnosť tejto vety je veľmi nepríjemná, keď ju počuje rodený Angličan. 

Dobrou správou však je, že na to existuje veľmi jednoduchá oprava, vďaka ktorej môže rodený Rus znieť takmer ako rodený Angličan. Je to jednoducho vysloviť „i“ rovnako ako ruské písmeno „ы„. Ak si znovu prečítate vyššie uvedenú vetu a správne vyslovíte „i“ pomocou zvuku ruského písmena „ы„, budete prekvapení, o koľko lepšie to znie a o koľko zrozumiteľnejšie to bude znieť pri rozhovore s rodeným hovorcom angličtiny. 

Písanie/Gramatika

Články

Každý rusky hovoriaci, ktorého som v živote stretol, zápasí s článkami. Podľa toho, čo viem, je to preto, že na školách a univerzitách sa anglické články nikdy neučia správne. Používanie „A“, „An“ a „The“ nie je až také ťažké, keď sa vyučuje správne, a je mimoriadne účinné pri posilňovaní významu anglickej vety. 

Tu sú základné pravidlá:

Články sú jednoducho spôsob, ako:

• zdôrazniť dôležitosť niečoho
• vyjadriť, že daná téma už bola v rozhovore spomenutá
• úmyselne alebo neúmyselne skryť niektoré informácie o predmete diskusie 

Ak niekto povie: „V mojom dome mám a auto.“, z vety viem, že v dome tohto človeka je auto, nie je to príliš dôležité auto a v dome môžu byť aj iné autá, rovnako ako ono. 

Ak tá istá osoba povie: „V mojom dome mám to auto.“, potom okamžite viem, že má na mysli auto, o ktorom sme už hovorili, alebo je to nejakým spôsobom dôležité auto a v dome tejto osoby nie sú iné podobné autá. 

Dodanie ďalšieho dôrazu na slovo „the“ navyše zvýši jeho dôležitosť vo vete. Ak napríklad napíšem „Mám doma TIETO auto“ so silným dôrazom na slovo „TIETO„, potom viem, že píšuca alebo hovoriaca osoba sa mi snaží povedať, že toto auto je veľmi dôležité a že neexistuje žiadne iné auto ako ono. 

Ďalším príkladom môže byť, ak niekto povie: „Idem do obchodu„. To mi hovorí, že osoba sa buď nerozhodla, do ktorého obchodu ide, alebo to vie, ale nechce mi presne povedať, do ktorého obchodu ide. 

Ak tá istá osoba povie „Idem do obchodu.“, potom mi to hovorí, že presne vie, do ktorého obchodu ide a/alebo je to obchod, ktorý sme nedávno spomínali v našom rozhovore. 

Tak ako predtým, aj v tomto prípade môžeme klásť dodatočný dôraz na obchod uvedený vo vyššie uvedenom odseku, ak vo vete zdôrazníme slovo „na„. Ak poviem manželke: „Dnes večer ideme do reštaurácie.“, bude vedieť, že niekam ideme, ale buď sme sa ešte nerozhodli, do ktorej reštaurácie pôjdeme, alebo to pred ňou zámerne tajím. 

Ak poviem: „Dnes večer ideme do reštaurácie.“, bude vedieť, že ide o reštauráciu, ktorá už bola vybraná, a s najväčšou pravdepodobnosťou jej ďalšia otázka bude: „Do ktorej reštaurácie ideme?“

Ak poviem: „Dnes večer ideme do TEJ reštaurácie.“, pričom pridám ďalší dôraz na slovo „tá“, bude vedieť, že ide o veľmi špeciálnu reštauráciu a že žiadna iná taká reštaurácia neexistuje. 

Samozrejme, použitie slova „an“ na rozdiel od slova „a“ je jednoducho záležitosťou prvého písmena nasledujúceho slova. Ak je prvým písmenom nasledujúceho slova samohláska „a, e, i o, u„, potom sa použije člen „an„. 

Príklad:

• Mám jablko.
• Mám an dáždnik. 

Jedinou výnimkou z tohto pravidla je prípad, keď sa v texte nachádza slovo alebo skratka, ktorá sa začína na „u“ a vyslovuje sa „vy“. Ak sa slovo alebo skratka začína na samohlásku „u“, potom sa pozriete na ďalšie slovo nasledujúce za skratkou, aby ste určili, či bude článok a alebo an. 

Príklad:

• Dnes večer sa v New Yorku uskutoční stretnutie.
• V New Yorku sa dnes večer uskutoční a zasadnutie OSN.
• V New Yorku sa dnes večer uskutoční a zasadnutie OSN.
• Na mojom dvore je nežiaduci pes. 

Vyššie uvedené články v druhom a treťom príklade sa nemenia, pretože OSN aj OSN začínajú hláskou „vy„.

V poslednom príklade sa používa „an„, pretože slovo „u“ „nechcený“ sa nevyslovuje ako „vy„.

Používanie čiarok

Ruské slovo „кажется“ spôsobuje pri preklade do slovenčiny naozaj veľa chýb v umiestnení čiarky. V ruštine by ste povedali „кажется, что он доволен“. Často sa to priamo prekladá ako „zdá sa, že je spokojný“, pričom čiarka sa kladie za slovo „zdá sa“. V angličtine je to nesprávne. Jednoducho by ste napísali „zdá sa, že je spokojný“ bez čiarky. 

To isté platí aj pre slovo „пожалуйста“. Často sa robí chyba, keď sa čiarka umiestni pred slovo „prosím“. V ruštine sa správne píše veta „иди сюда, пожалуйста“, pričom čiarka sa umiestňuje pred „пожалуйста“. V angličtine je to nesprávne a malo by sa to písať ako „come here please“ bez čiarky. 

Pri písaní v angličtine si dávajte pozor na čiarky. Používajú sa, ale ani zďaleka nie tak často ako v ruštine/ukrajinčine. Ak ste v situácii, keď si nie ste istí, či čiarku potrebujete alebo nie, potom je zvyčajne lepšie ju vynechať. Rodený hovorca vám bude dokonale rozumieť tak či onak. 

Dĺžka vety

Správne písanie viet v angličtine je veľmi dôležité. Výrazne sa líši aj od spôsobu písania viet v ruštine. V ruštine sú vety často krátke a presné. Anglické vety sú dlhé a na dokončenie vety sa v nich často používajú slová ako „and“, „as well as“, „which is“ alebo „which has“.

Mnoho rusky/ukrajinsky hovoriacich ľudí napíše: „Dobrý deň, volám sa Pavel. Som manažér webového dizajnu v mojej spoločnosti. Nachádzame sa na Ukrajine.“ Hoci je táto veta gramaticky správna, je napísaná na úrovni žiaka 2. alebo 3. ročníka školy. 

Správne by sa táto veta mala napísať na úrovni dospelého človeka takto: „Dobrý deň, volám sa Pavel a som manažér webového dizajnu v mojej spoločnosti, ktorá sa nachádza na Ukrajine.“

Tabuizované slová

Jednou z najväčších chýb, ktoré som urobil, keď som začal hovoriť po rusky, bolo predpokladať, že ak slovo v angličtine a ruštine znie podobne, musí mať rovnaký význam. To je veľká chyba!

Napr: Lunatic a лунатик

V ruštine je to človek, ktorý chodí v spánku alebo „námesačník“, ako by sme povedali. 

V angličtine je to blázon alebo „сумасшедший“. 

Najhorší a najškodlivejší bežný prípad použitia, ktorý vidím pri zámene významov podobne znejúcich slov, je pri slove „схема“. V ruštine by sa to preložilo ako „schéma“. 

Čo znamená „schéma“ v angličtine? aфёра alebo мошенничество.

Kedysi som pracoval pre ukrajinskú spoločnosť, ktorá sa snažila nájsť externých investorov, aby pomohli vybudovať lodnú platformu v Čiernom mori. Vytvorili 50-stranový ponukový dokument, ktorý rozposlali veľkým prepravným a dopravným spoločnostiam v západnej Európe a USA, aby sa pokúsili získať záujem o svoj projekt. 

Jedna z prvých viet, ktoré použili vo svojej obchodnej ponuke, znela: „Radi by sme vás pozvali k účasti na našom programe. “ Netreba dodávať, že s nimi nikto nikdy nechcel obchodovať a po takejto strašnej chybe museli prepustiť všetkých svojich zamestnancov a zatvoriť dvere svojej spoločnosti. 

Vhodnými alternatívami k ruskému slovu „схема“ by boli „plán“, „ponuka“ alebo „program“ v závislosti od kontextu vety.

Najlepšie spôsoby, ako sa zlepšiť 

Podľa pozorovania iných ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, a podľa mojich vlastných skúseností je najlepším spôsobom, ako si zlepšiť svoje schopnosti, počúvanie americkej/anglickej hudby a sledovanie amerických/anglických filmov. Počúvanie toho, ako ľudia hovoria, a zapamätanie si viet a fráz pomocou hudby a filmov je veľmi účinné a môže urýchliť tento proces. 

Aj keď sú piesne alebo filmy hlúpe alebo mierne otravné, oplatí sa ich počúvať kvôli hodnote znalostí angličtiny, ktoré získate. Pred 20 rokmi som musel počúvať otravnú pieseň „Нас не догонят“ asi 100-krát a bolo to bolestivé, ale zároveň som sa naučil veľa ruských fráz, ktoré mi boli užitočné 🙂